Klima v krize

Vedeckým konsenzom ohľadom globálneho otepľovania je, že Zem sa ohrieva a ,že ľudstvom produkované emisie skleníkových plynov k tomu prispievajú významnou mierou. Tento konsenzus je zhrnutý v závere vyšetrovania Medzivládnej skupiny klimatických zmien - en:Intergovernmental Panel on Climate Change (IPCC). Táto skupina bola založená v roku 1988 dvomi organizáciami Spojených Národov – Svetovou meteorologickou organizáciou ( en:World Meteorological Organization - WMO) a Environmentálnym programom Spojených Národov (en:United Nations Environment Programme - UNEP) a jej úlohou bolo prešetriť riziká spojené s ľudskými činnosťami spôsobujúcimi klimatické zmeny. IPCC v Tretej hodnotiacej správe z roku 2001 zhrnula, že « väčšinu oteplenia pozorovaného za posledných 50. rokov možno pripísať ľudským aktivitám ». Táto pozícia bola nedávno potvrdená medzinárodnou skupinou vedeckých akadémií krajín G8 a Brazílie, Číny a Indie. Následky zvyšujúceho oteplenia sa planéty sú stále viac pozorovateľné a viditeľné. Počas posledných viac ako sto rokov sa globálna teplota (oceánov a zemského povrchu) zvýšila približne o 0.6 ± 0.2°C. Súčasne sa zvýšilo množstvo oxidu uhličitého (CO₂) v atmosfére z 280 milióntin v roku 1800, na 315 milióntin v roku 1958 a 367 milióntin (ppmv) v roku 2000. Zvýšili sa aj hodnoty ďalších skleníkových plynov. Budúce hodnoty CO₂ nie je možné predpovedať s presnosťou, pretože závisia od neistého ekonomického, sociologického a technologického rozvoja. Špeciálna správa scenárov emisií IPCC poskytuje široké rozpätie budúcich hodnôt CO₂, od 400 ppmv do 1000 ppmv do roku 2100.

Klimatické modely, berúce do úvahy najmä odhady nárastu CO₂ a v menšej miere odhady zníženia sírnych aerosólov, predpovedajú, že teploty sa zvýšia v rozmedzí 1.4°C do 5.8°C medzi rokom 1990 a 2100. Väčšina nepresností týchto odhadov vychádza z neznámeho množstva budúceho CO₂, ale existuje tiež neistota ohľadom správnosti samotných klimatických modelov. Štúdie klimatických záväzkov predpovedajú, že aj keby hodnoty skleníkových plynov a slnečnej aktivity ostali nezmené, globálna klíma sa s určitosťou zvýši o 0.5°C počas nasledujúcich 100 rokov kvôli oneskorenému otepleniu, ktoré bude spôsobené už existujúcim nárastom teploty oceánov.

Hoci jasné všeobecné závery vedeckého konsenzu postačujú na to, aby presvedčili viac ako 140 krajín ratifikujúcich Kjótsky protokol, existujú polemiky o podiele emisií skleníkových plynov na otepľovaní planéty. Nepresnosti boli v minulosti využité niektorými politikmi a vplyvnými korporáciami podporovaných priemyselom na to, aby sa postavili proti aktivitám potrebným k zmierneniu globálneho otepľovania. V dnešnej dobe sa názory podnikateľov postupne menia k akceptovaniu globálneho otepľovania ako reality, ktorá si vyžaduje zabezpečenie opatrení. Proti vedeckému konsenzu sa preto stavia len malá časť výskumníkov.